WEB.

19. listopadu 2014 v 14:13 | Sprite
AHOJTE!
Tento web ruším, ale poviedky píšem stále!!!
Mám nový blog, www.heartofxphile.blog.cz


Poviedky, ktoré sa netýkajú Aktov X, (ale aj tie ktoré sa týkajú) píšem na WattPad.


Sprite :)
 

BUDE NEW DESS :)

4. září 2014 v 14:00 | Sprite
Tešte sa na new design a new fanfics! :D

Ako teenageri/Densi

24. května 2014 v 14:46 | Sprite |  Densi Fan-Fic
Ako teenageri

Autorka: Sprite
Pre web: fanficbysprite.blog.cz a www.ncis-fan.sk
Kategória: Densi
Rating: PG
Číslo poviedky na webe: 2

Stáli sme tam nahí ako v deň keď sme sa narodili, pozerajúc sa z očí do očí, rozhodnutí spraviť to, o čom som snívala celé roky. V hlave som zvažovala pre a proti, ale moje srdce rozhodlo. Už nie je čas popierať to, čo obaja vieme.
Vzdychla som a položila hlavu na jeho hruď.
"Nemusíme to spraviť, Kens. Môžeme sa obliecť a strážiť dom pre Hetty ako sme to sľúbili."
"Nie, nie to je v pohode, Deeks. Celkom ma to baví... ten adrenalín, stáť v Hettynej obývačke, rozprávať sa s nahým partnerom o pol druhej v noci a chystať sa... veď vieš. Asi budem šťastná, že to Sam a Callen na nás nechali."
"Ja sa len bojím, že Hetty príde. Aj tak je to skoro nemožné, ale... Ani neviem prečo chce, aby jej niekto strážil dom. Kvetiny môže polievať aj suseda. Tu niečo nehrá. Možno po nej idú."
"Deeks, nechceš nechať tieto veci na neskôr... teda vieš už mi začína byť celkom zima..."
"Tak to ťa musím zahriať."
Keď toto dopovedal, moje sny sa stávali skutočnosťou...Jeho talentované ruky, jazyk...
Naše úvahy prerušilo klapnutie vchodových dverí.
"Do pr...." zahrešil Deeks. "Kde máš svoju zbraň, Kens?"
"Deeks. Zlodeji, teroristi, a všetci ostatní zloduchovia nerobia taký hluk. To bude Hetty."
"Ale veď hovorila, že sa vráti až o týždeň."
"No zjavne si to rozmyslela."
"A ako jej vysvetlíme TOTO?" ukázal rukami na nás Deeks. Ležali sme na Hettynom gauči, bez jediného kúsku oblečenia. Stihla som zhasnúť svetlo v obývačke, no s tým z vedľajšej izby som nič nedokázala spraviť.
"Možno prejde do svojej spálne bez povšimnutia a nebudeme musieť nič vysvetľovať."
"Musí prejsť okolo a to svetlo z vedľajšej izby na nás svieti. Musela by byť zdrogovaná a slepá aby si nás nevšimla."
"A možno by sme mali spraviť niečo, aby si nás všimla." Povedala som a bez zábran som rýchlo pohla bokmi. Musela som sa usmiať. Deeks sa snažil potlačiť hoci aj najmenší vzdych, dokonca nedýchal.
Po 5 minútach sa svetlo dolu zhaslo a Hetty sa pobrala do svojej spálne. Ja som sa tlačila na Deeksa, aby ma nebolo vidno a ani jeden sme nedýchali. Hetty zhasla a zaklapla dvere do svojej izby.
"Uff, to bola tesnotka," zamrmlal Deeks.
"Pokračujeme?" opýtala som sa s lišiackym výrazom na tvári.
"Nikdy som si nemyslel, že budeš takáto. Nikdy som si nemyslel, že sa toto stane. Nikdy som si nemyslel, že ťa budem musieť žiadať, aby sme TÚTO záležitosť odsunuli na inokedy."
"No vidíš, stalo sa. Takže musíme počkať do zajtra. Škoda. Tak ja idem dolu do izby pre hostí, Deeks. Môžeš si ponechať posvätný gauč."
"Hej, gauč, ktorý nám prinesie len problémy."

Ráno som sa bála ísť dolu, do kuchyne. Deeks aj Hetty sú určite obaja dolu a len Boh vie, čo jej môj partner natáral. No či som chcela, alebo nie, musela som ísť.
Hetty si varila čaj a Deeks sa nacpával slaninou keď som došla dolu.
"Dobré ráno, Hetty" pozdravila som ju a usmiala sa.
"Dobré ráno, slečna Blyeová. Ako ste sa vyspala?"
Touto otázkou ma tá malá príšerka zabila. Ako som sa vyspala? Si robí srandu. Dúfala som, že sa nečervenám tak, ako som si myslela, že sa červenám.
"Dobre. Cítila som sa ako teenagerka. Máte úžasný vkus na postele pre hostí."
"Aj na gauče." Ozval sa Deeks a upil si kávy.
Vrhla som na neho vražedný pohľad a on sa len usmial.
"Bodaj by si sa zadrhol." Sykla som keď som si sadala k nemu, aby sa aj mne ušlo niečo z raňajok.
"Aj ja ťa mám rád." Zamrmlal.
"Prečo si prišla skôr, Hetty? Niečo sa deje?"
"Ale nie, Kensi. Len mi chýbala moja práca a môj dom. Pôvodne ho mali strážiť agenti Hanna a Callen, ale keď som ráno našla spať na gauči pána Deeksa... bola som rada, že môj dom ešte stojí."
"Vďaka za dôveru," povedal oduto Deeks.
"Aha, no vďaka za nocľah a raňajky Hetty, ale radšej pôjdeme. Musíme pokračovať s prípadom."
"Ale samozrejme. Ja si užijem svoj týždeň voľna."
Potiahla som Deeksa za rukáv a po ceste do chodby som mu sykla do ucha : "Teším sa na dnešný večer, nezabudni."
"Aj ja, Kensi."
Už sme boli na odchode, keď ma Hetty zavolala.
"Pekné tetovanie, slečna Blyeová."
Takže ona to vie. Mala som to vedieť. Hetty vie všetko.

 


Keď som bola pätročná...TT

15. května 2014 v 17:22 | Sprite |  Ostatné poviedky
Bolo to veeeľmi dávno :D
V tej dobe som...no určite som milovala kone a už vtedy ma učarovalo písanie príbehov. Nepísala som, ale mama mi čítala z knihy a ja som obdivovala ľudí, ktorí tie knihy písali. Milovala som príbehy, to odbehnutie do ríše fantázie. A teraz tú ríšu vytváram ja (alebo sa o to aspoň snažím). V mojom svete poviedok je to úplne iné, ako v seriáloch :)

Nie som na dlhé články, ja radšej poviedky :D :D Takže pokus o tému týždňa mám za sebou :)

Nezabudnite sa na web vrátiť a prečítať si poviedku a tak sa dostať preč z tejto (niekedy) nepríjemnej reality

Sprite

XFiles SongSpoof

10. května 2014 v 14:04 | Sprite |  Videos <3
Keďže robím aj nejaké tie videjká na jútub...:D Tu je moje prvé Crack!Video tak pozerajte :)

Tu je moje videjko :)

Len my traja

7. května 2014 v 16:00 | Sprite |  M&S Romance
Tákže prvá poviedka :)
Písala som ju ako menšia, ale myslím, že ak by som ju teraz prepísala, stratila by to to...čaro :)

Autorka: Sprite
Pre web: www.fanficbysprite.blog.cz
Kategória: MSR
Rating: PG
Číslo poviedky na webe: 1

Ráno som sa zobudila s úsmevom na perách, v jeho hrejivom objatí. Spomínala som na zážitky minulej noci. Slová uväznené v hĺbke našich duší sa vydrali na povrch. Chvíľu som uvažovala, či to nie je len sen. Nie je. Mulder bol stále v ríši snov a ja som sa zamotala do paplóna a priľnula k jeho hrejivej hrudi. Konečne môj život znovu dostal zmysel. Počas tej doby čo bol preč... Jeho únos, pátranie po ňom a nakoniec nájdenie jeho tela, ktoré nejavilo žiadne známky života... A teraz ho mám späť. Myslela som, že ho neuvidím, a že on neuvidí ten zázrak. Som tehotná. Napriek mojej minulosti, môjmu únosu, som tehotná. Je to nemožné, neuveriteľné. Okrem Muldera a zástupcu riaditeľa Skinnera nikto nevie, že som tehotná. Našťastie. Neviem čo by si Dogget a ostatní mysleli. Veď ako by ste vysvetlili, že spávate s kolegom? Je to porušenie predpisov.
Z úvah ma vytrhol jeho výkrik. Určite ho prenasledujú nočné mory. Prešla som mu rukou po vlasoch a jemne som ho pobozkala na čelo. "Šššš...je to len sen." "Nie! Neubližujte jej! Nie! Nechajte ju tak! Znamená pre mňa všetko, môj život!" Hmmm... pomyslela som si a predstavila som si obraz čo vidí. Samantha na stole, neschopná pohybu, týraná ľuďmi bez tváre. Jeho ďalší výkrik ma znervóznil. "Diane!!!" Ó môj bože! Preblesklo mi hlavou. Mulderova ex-milenka a nechutná zradkyňa. "Diane! Daj Scullyovej pokoj, vezmi si mňa!" Zostala som úplne šokovaná a pozerala som sa na spiaceho muža ako teľa na nové vráta. Wow. "Šššš...je to len sen, Mulder. Som v poriadku." On sa náhle prebudil, ale keď ma uvidel, živú a zdravú, vystrašený výraz odfúklo na kilometre ďaleko. Usmial sa a objal ma.
Dostal od Skinnera dvojtýždňové voľno. Ja nie. Zločinci, mutanti, príšery asi nikdy neoddychujú. S Doggetom sme sa dohodli, že budeme riešiť prípady len v oblasti DC, aby som mohla byť Mulderovi nablízku. Vyšmykla som sa z jeho objatia a pobozkala som ho na pery. "Oddychuj." Pošepla som mu. V župane a hrejivých papučkách som zašla do kuchyne a spravila som si raňajky. Obom som nám spravila kávu a vybalila som veci z Mulderovho bytu, ktoré sme včera doniesli. Potichu, aby som Muldera nezobudila, som vkĺzla do spálne. Nahodila som na seba sako a sukňu, ešte raz som mu skontrolovala teplotu, nechala mu lístok a odišla som do práce. Našťastie už nemám rannú nevoľnosť, pomyslela som si keď som šoférovala do práce. Som taká šťastná, že sme všetci spolu. My traja. Ja, Mulder a nenarodené bábätko. V kútiku duše som dúfala, že to bude dievčatko. Moja dcérka. Naša dcérka.
V práci to bola nuda. Jedna pani podľahla vtipu svojich susedov. Pitvu nášho agenta, ktorého zastrelili pri predávaní výkupného som spravila hneď po obede a potom som mala voľný čas. Upratala som kanceláriu Aktov X. Keď som sa zapozerala na Mulderov plagát /Chcem uveriť/, pripomenula som si, že sa musím ponáhľať domov a taktiež som si pripomenula, že treba veriť, že sa to bábo narodí. Žiadni kolonisti, a mimozemské kópie mi ho nevezmú. Nikdy.
Keď som odomkla dvere bytu, musela som sa usmiať. Mulder niečo kuchtil, jeho basketbalová lopta ležala pohodená na zemi a v telke bežal Útok z vesmíru III. Za ten týždeň čo je doma viditeľne pribral. Rany po nástrojoch používaných mimozemšťanmi zmizli a on nestratil svoj humor a dobrú náladu.
"Ahoj." Pozdravila som potichu, aby som ho nevyľakala.
"Ahoj," Odzdravil a usmial sa, "Ako sa majú naši dvaja agenti?"
"Máme sa fajn." Pritúlila som sa k nemu do náruče a vlepila som mu vášnivý bozk na pery.
Z ničoho nič sa začal smiať. Potom som sa pridala. Toľko mi chýbal, keď bol preč. Sadli sme si za stôl a navečerali sme sa. Večer sme strávili ako ten predošlý. Zaspala som s myšlienkou, že ho milujem.
O 6 mesiacov neskôr
Zobudila ma ostrá bolesť brucha. Nepridávala som tomu žiaden väčší význam a pokúšala som sa znovu zaspať. Po hodine som sa však zobudila celá mokrá. Praskla mi voda.
"Mu..."
"Si v poriadku? Bolí ťa niečo? Rodíš?"
"Áno, som okej Mulder, ale praskla mi voda."
"Ideme do nemocnice?"
"No, kontrakcie ešte nie sú často, takže môžeš spať.
"No tak, Scullyová, neblázni. Nezaspím. Musíme ísť. Obleč sa, idem pre auto."
Natiahol na seba gate a vybehol von. Ja som sa začala tiež obliekať. V tom sa pootvorili dvere.
"Mulder? Si to ty? Si taký rýchly?" Skoro som omdlela, keď som si všimla, že to nie je Mulder, ale Billy Miles. Mimozemská kópia. Prišli mi ho vziať.//
Mulder:
"Scullyová, niekto nám pokazil..." keď som si všimol Billyho skláňajúceho sa nad Scullyovou, automaticky som sa natiahol za zbraňou. Nebola tam. Jasné. Nie som agent v službe. Super. Z výrazu mojej partnerky, teraz už manželky som vedel, čo cíti. Je vystrašená. Chcel som zavolať Skinnerovi, ale telefón bol hluchý. Sakra! Pred našim domom začali zastavovať autá. Ďalšie kópie, ďalšie nebezpečenstvo. V tom mi v hlave skrsol nápad. So strelcami sme si vybudovali komunikačnú sieť. Usmial som sa pri predstave Melvina, spiaceho na posteli, keď ho zobudí náš systém. "Melvin, potrebujem pomoc, v našom dome, Billy Miles a ostatní, zavolajte aj Skinnera, pomoc!" Potom som sa rozhodol pomôcť Scullyovej. Viem, že všetci títo zlosynovia sú proti nám a sú nepremožiteľný.
"Si v poriadku, Dana?"
"Áno, Mulder, som. Ale som vystrašená a kontrakcie sa stávajú pravidelnými. Každých 17 minút. Do dvoch hodín budem rodiť, Fox!!!" "Ja sa bojím!"
Vidieť ju vystrašenú ma ubíjalo. Inokedy silná a tvrdohlavá Dana Scullyová sa teraz bála. Mojou povinnosťou je chrániť ju, a naše bábätko tiež. Do spálne vtrhli ďalší. Nemali však žiadnu zbraň nič. Obstúpili mňa a Scullyovú. Jej pôrod začal. Zaryla sa prstami do mojej kože a ja som sa zmohol len na tlač, dýchaj, všetko bude dobré a milujem ťa. Na nič viac som sa nezmohol. V tom sa všetci nepriatelia začali približovať k nej a ona plakala a kričala. Akoby zázrakom sa tu zjavili Dogget, Skinner a aj agentka z New Orleans, agentka Reyesová. Dogget mi hodil klúče od jeho auta a ja som sa ponáhľal so Scullyovou do nemocnice.

Scully:
Po príchode sa mi zatvárali oči, bola som vyčerpaná a našťastie sa nášmu bábätku nič nestalo. Narodila sa nám dcérka. Keď sme ju chceli pomenovať, navrhovala som Samantha. To však Mulder zamietol. Povedal, že by si stále spomínal na svoju mladšiu sestru, ktorú už nikdy neuvidí. Dievča, pri ktorej hľadaní strávil 20 rokov, sa nedá vymazať z jeho hlavy, jeho života, ale naša dcéra je nový začiatok. Pomenovali sme ju Katherine Samantha Mulderová. Katherine po mne, Samanta po Mulderovej sestre. Teraz nás čaká nový život. Pravdu zmeniť nedokážeme, ale musíme veriť. Len my traja. Ja, Mulder a Katie.



Kam dál